13. júla 2017

Travel Diary - USA Work & Travel



Dnes Vás potrápim trošku väčším množstvom písmeniek. Opíšem Vám kúsok môjho leta 2015, ktoré som strávila aj s bývalým priateľom Majkom makačkou za veľkou mlákou. Cez známu sme si vybavili prácu v malom mestečku Bethany Beach v štáte Delaware. Nachádzalo sa priamo pri oceáne. Vekový priemer tu bol tak 56 rokov, čiže mesto bolo skutočne bezpečné a nudné. Pracovali sme v reštaurácii Cottage Cafe ako výpomoc v kuchyni. Nebudeme si klamať - bola to ťažká a špinavá práca. Nešli sme tam za zárobkom. Skôr sme si to len chceli vyskúšať. Takže sme nepatrili k tým workoholikom, ktorí si naháňali hodiny v dvoch-troch prácach. Nemali sme v pláne ani veľké cestovanie, pretože sme sa museli dosť skoro vrátiť do Prahy kvôli škole a práci. Ale aj po takej dlhej dobe môžem s kľudným vedomím a svedomím vyhlásiť, že už nikdy nechcem ísť pracovať do USA.



Ale pekne po poriadku. Dva týždne pred odletom ma začal hnevať čerstvo vytrhnutý zub. Každý deň, celé dva týždne, som chodila na zubnú pohotovosť s bolesťami na výmenu drénu. Človeka to celkom poteší, keď vie, že o chvíľu odlieta do krajiny, kde by musel predať obličku, aby mal na zubára. Odlietali sme v sobotu ráno o 7:00 a ešte o 2:00 ráno som bola na nočnej pohotovosti vymeniť posledný drén. Zubárka ma veľmi povzbudila slovami: "Tak snáď sa to zase nezapáli." Takže po prebdenej noci som bola skutočne fyzicky a psychicky pripravená na celý let.


Všetko som nejakým božím pričinením prežila. Najhoršie bolo ešte len pred nami. Mali sme  dopredu dohodnutý odvoz z NY až do nášho mestečka. Na letisku nás čakal chlapík, pekne si nás naložil s ďalšími pár ľuďmi do auta, v ktorom bolo asi 48°C (samozrejme bez klímy) a odišiel čakať ďalších. No len nikto nám nepovedal, že tam budeme čakať v tom horúcom aute ešte ďalšie 4 hodiny. Bez vody, jedla, spánku a vedomia, čo s nami bude, sme sa okolo 20:00 konečne vydali smer Bethany Beach. To, že sme nevedeli nájsť naše ubytovanie a, keď sme ho už konečne našli, že sme sa nevedeli uprostred noci doklopať dovnútra, som už v tej chvíli brala ako sladkú bodku na záver.

Všetko bolo dokonalé. Dokonalá nočná mora. Chcelo to dlhý čas a psychológa aby som tie počiatočné šoky vytesnila z pamäte. Domček na prvý pohľad taký malý útulný americký, ale žili v ňom američania (chlapi), takže to bol jeden obrovský bordel. No intrák je oproti tomu Sheraton. Naviac sa nachádzal v nejakom "socka district" v strede lesa. Od Bethany Beach, a vlastne od veškerej civilizácie, to bolo vzdialené minimálne 5 miles, takže sme si museli kúpiť bicykle. Aspoň som si urobila radosť takýmto cute fialovým z Walmartu. Boli sme pripravení začať žiť svoj American Dream.


S Majom sme ľudia, ktorí si radi doprajú, hlavne čo sa týka jedla. To sme ešte netušili, aké ťažké časy nám začali. Tešili sme sa na americké sladkosti, burgre a všetko možné nezdravé. Prvý šok nastal pri pohľade na cenovky. Okej, na to si človek časom zvykne. Buďme úprimní, nemali sme moc na výber. Druhý šok prišiel, keď som zistila, že všetko chutí absolútne rovnako a sladko (veľká česť výnimkám). Všetko bolo tak nechutne umelo sladké. 

Strašne sme sa tešili na slávne Dunkin Donuts. To bolo asi najväčšie sklamanie, ktoré zmenilo môj pohľad na život, vesmír a mier na zemi. Vyzerajú krásne, výber príchutí nekonečný, ale chuťovo sa nedajú s naším Donuterom zrovnať. Ale holt, boli pred nami tri mesiace a ja sladké potrebujem viac ako vodu, takže donuty a podobné zdravé dobroty sa zaradili do môjho každodenného jedálničku. 


Ďalším dôvodom mojich amerických frustrácií bolo, že som dostala ranné smeny v práci a Majo večerné. Čiže si viete predstaviť ten kvalitne strávený čas a spoločné užívanie si leta v Amerike. Stretávali sme sa len v noci v posteli a počas dňa niekde na pol ceste medzi domom a reštauráciou.

Môj šikovný a romantický vtedy-ešte-priateľ mi po jednej smene pripravil v práci takúto sexy večeru. 


Aspoň, že majú tí američania zmysel pre humor (aspoň dúfam, že je to myslené zo srandy), keď sú už takí bordelári a nevládzu piť.


Slovenská reprezentácia.


Po mesiaci tvrdej práce sme sa rozhodli odskočiť si konečne na jednodňový výletík do Washingtonu. Bolo pekné vidieť tie známe miesta, ktoré sme dovtedy poznali len z telky. Ale spokojne si dožijem svoj biedny život aj bez ďalšej takejto návštevy. Prešli sme sa od Capitolu až po Lincoln Memorial, čo je asi taká klasická trasa. Cestou sa dá vidieť a stihnúť všetko zaujímavé. Zastavili sme sa v National Museum of Nature - tak by mali múzeá vyzerať! Ľutovali sme, že sme čas nevenovali radšej ostatným múzeám a silou mocou sme chceli prejsť všetky hlavné pamiatky. Zahodený čas. Mám to odškrtnuté v pomyselnom zozname, ale to je tak asi všetko. Takže rada pre Vás, ktorí plánujete Washington navštíviť - vykašlite sa na Capitol, všetky sochy a budovy a zamierte rovno do múzeí.


O pár dní na to, sme potrebovali zvýšiť adrenalín v krvi, tak sme sa rozhodli pre výlet do zábavného parku Six Flags. WOW-WOW-WOW! To u nás nezažijete! Odporúčam! Počas toho dňa som asi tak 11-krát umrela a len 4-krát sa stihla narodiť. A všimnite si ten Majov cool účes - tu začala a skončila moja kariéra kaderníčky.


Na záver poprosím minútu ticha za našu zosnulú GoPro, ktorá sa rozhodla to zabaliť pred našimi najlepšími výletmi. Krik, plač, odmietanie, smútok, zmierenie, hnev. Tým všetkým som si prešla. Neviem prečo si Boh berie tie najdôležitejšie veci práve vtedy, keď ich najviac potrebujeme. Ani sa nebudem vyjadrovať k tomu, že celú GoPro sme si kupovali PRÁVE kvôli ceste do USA.

Ak Vás čokoľvek ohľadom práce v USA zaujíma alebo potrebujete radu, určite píšte, rada pordím. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára